{"id":50,"date":"2017-11-14T18:25:59","date_gmt":"2017-11-14T18:25:59","guid":{"rendered":"http:\/\/kstll.eu\/?page_id=50"},"modified":"2017-11-17T03:07:26","modified_gmt":"2017-11-17T03:07:26","slug":"historia","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/kstll.eu\/index.php\/historia\/","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria"},"content":{"rendered":"<div class=\"box-header\">\n<h4>Z hist\u00f3rie turistiky v Lietavskej L\u00fa\u010dke.<\/h4>\n<\/div>\n<div class=\"box-padding\">\n<p>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Organizovan\u00fd \u0161port v Lietavskej L\u00fa\u010dke sa datuje od roku 1927, m\u00e1 teda 83 \u2013 ro\u010dn\u00fa hist\u00f3riu. Dominantn\u00fdm \u0161portom bol futbal, no postupne sa v TJ Cement\u00e1re\u0148 Lietavsk\u00e1 L\u00fa\u010dka rozrastali i \u010fal\u0161ie \u0161portov\u00e9 oddiely ako hokejov\u00fd, volejbalov\u00fd, \u0161achov\u00fd. Nieko\u013ek\u00ed akt\u00edvni turisti z Lietavskej L\u00fa\u010dky boli \u010dlenmi turistick\u00fdch odborov v \u017diline, alebo tento kr\u00e1sny \u0161port vykon\u00e1vali individu\u00e1lne. Z odobia rokov 1955- 1965 treba spomen\u00fa\u0165 aspo\u0148 nieko\u013ek\u00fdch najakt\u00edvnej\u0161\u00edch ako Karola Chmeliara, Ing. Vojtecha Pap\u00e1na s man\u017eelkou Annou Pap\u00e1novou, ktor\u00ed svoju turistick\u00fa v\u00fdkonnos\u0165 sk\u00fa\u0161ali aj vo vysok\u00fdch hor\u00e1ch Kaukazu. Skupina akt\u00edvnych \u013eud\u00ed, organiz\u00e1torov v TJ, b\u00fdval\u00fdch v\u00fdkonn\u00fdch \u0161portovcov sa po roku 1970 stret\u00e1vala na turistick\u00fdch podujatiach v okol\u00ed \u017diliny, vo Vysok\u00fdch Tatr\u00e1ch, na t\u00farach uskuto\u010d\u0148ovan\u00fdch zo Starej Lesnej, kde cement\u00e1rne mali \u0161koliace a rekrea\u010dn\u00e9 zariadenie. V roku 1975 na ich podnet bol zalo\u017een\u00fd odbor turistiky v TJ Cement\u00e1re\u0148.<\/p>\n<p>Pri zalo\u017een\u00ed boli akt\u00edvni turisti predseda TJ Ing \u0160. Jureck\u00fd a \u010dlenovia pr\u00edpravn\u00e9ho v\u00fdboru. Prv\u00fdm predsedom Odboru turistiky v Lietavskej L\u00fa\u010dke sa stal p\u00e1n Emil \u0160vanc\u00e1r. Zakladaj\u00facich \u010dlenov bolo 27 turistov. V roku 1977 zalo\u017een\u00fd ly\u017eiarsky oddiel sa stal s\u00fa\u010das\u0165ou OT. V tom \u010dase sme vlastne naplnili p\u00f4vodn\u00fa ideu Klubu slovensk\u00fdch turistov a ly\u017eiarov &#8230;<\/p>\n<p>Cie\u013eom naj\u010dastej\u0161\u00edch t\u00far boli kr\u00e1sne hory a vrchy na\u0161ej Rajeckej doliny, Str\u00e1\u017eovsk\u00fdch vrchov, Su\u013eovsk\u00fdch sk\u00e1l, hrebe\u0148ovky a vrcholy Malej Fatry lu\u010danskej i kriv\u00e1nskej \u010dasti. Hne\u010f od za\u010diatku sme si ob\u013e\u00fabili teraz u\u017e tradi\u010dn\u00fd Novoro\u010dn\u00fd v\u00fdlet na Lietavsk\u00fd hrad. Od roku 1977 sa pravidelne uskuto\u010d\u0148uje \u201ePrechod Str\u00e1\u017eovsk\u00fdmi vrchmi s v\u00fdstupom na \u017dibrid\u201c, ktor\u00fd sa organizuje v\u017edy posledn\u00fa apr\u00edlov\u00fa sobotu spolu s Obecn\u00fdm \u00faradom a s tichou spomienkou na obete 2. svetovej vojny. Tento rok to bol u\u017e 40. ro\u010dn\u00edk. Radi sme sa z\u00fa\u010dast\u0148ovali silvestrovsk\u00fdch v\u00fdstupov na Rozsutec alebo Cho\u010d. V tomto roku bude u\u017e 40. ro\u010dn\u00edk silvestrovsk\u00e9ho v\u00fdstupu na malofatransk\u00fd K\u013eak v spolupr\u00e1ci s KST Fa\u010dkov, kde zabezpe\u010dujeme dopravu i pre turistov zo \u017diliny a okolia. Ob\u013e\u00faben\u00fd je aj zimn\u00fd prechod Kunerad \u2013 Martin, ktor\u00fd organizuj\u00fa \u017eilinsk\u00e9 KST<\/p>\n<p>\u010cinnos\u0165 OT bola v\u017edy celoro\u010dn\u00e1. Od za\u010diatku sa ve\u013ea venovalo ly\u017eiarsk\u00fdm z\u00e1jazdom pre deti a ml\u00e1de\u017e. Ly\u017eiari postavili dva men\u0161ie vleky pre deti pri Lietavskej L\u00fa\u010dke a z\u00fa\u010dast\u0148ovali sa aj na okresn\u00fdch ml\u00e1de\u017en\u00edckych s\u00fa\u0165a\u017eiach. Ob\u013e\u00faben\u00e9 boli i zimn\u00e9 prechody na be\u017ek\u00e1ch v okol\u00ed, na Javorn\u00edkoch, Kysuck\u00fdch vrchoch a Moravsk\u00fdch Beskyd\u00e1ch. Pravideln\u00e9 boli i zimn\u00e9 turisticko\u2013ly\u017eiarske z\u00e1jazdy na Ve\u013ek\u00fa Ra\u010du, Donovaly, Malino Brdo, Kub\u00ednsku ho\u013eu, ke\u010f pam\u00e4tn\u00edci be\u017ek\u00e1ri s \u00fasmevom spom\u00ednaj\u00fa na zjazdy v hlbokom snehu pri prechode z Kub\u00ednskej hole do Z\u00e1zrivej&#8230;..<\/p>\n<p>V roku 1990 bol na Slovensku obnoven\u00fd KST a turistick\u00e9 odbory sa premenov\u00e1vali na Kluby slovensk\u00fdch turistov. V Lietavskej L\u00fa\u010dke KST organizoval svoju \u010dinnos\u0165 v r\u00e1mci \u0160K Cement\u00e1re\u0148 s po\u010dtom 40 -50 \u010dlenov. V roku 2002 schv\u00e1len\u00edm stanov vznikol samostatn\u00fd pr\u00e1vny subjekt a ob\u010dianske zdru\u017eenie \u2013 neziskov\u00e1 organiz\u00e1cia Klub slovensk\u00fdch turistov Lietavsk\u00e1 L\u00fa\u010dka.<\/p>\n<p>V roku 2003 sme do n\u00e1\u0161ho turistick\u00e9ho programu zaradili nov\u00fa verejn\u00fa akciu \u201eCez tri hrady\u201c. 24 km dlh\u00fd pe\u0161\u00ed prechod cez Hri\u010dovsk\u00fd \u2013 Su\u013eovsk\u00fd \u2013 Lietavsk\u00fd hrad. Tohoro\u010dn\u00fd 7.ro\u010dn\u00edk je zaraden\u00fd i do \u017dilinsk\u00e9to kult\u00farneho kalend\u00e1ra. K 31.01.2009 je zaregistrovan\u00fdch 96 \u010dlenov v odboroch pe\u0161ej, vysokohorskej, ly\u017eiarskej turistiky a cykloturistiky.<\/p>\n<p>V celom obdob\u00ed svojej existencie sme spolupracovali s klubmi \u017dilinsk\u00e9ho regi\u00f3nu, zdru\u017een\u00fdmi v KST R\u017d. Mali sme a m\u00e1me \u00fa\u010dinn\u00fa podporu od obce Lietavsk\u00e1 L\u00fa\u010dka, Cement\u00e1rne a teraz i od firmy Baumit. V\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed n\u00e1s podporuj\u00fa, \u00faprimne \u010fakujeme.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Z hist\u00f3rie turistiky v Lietavskej L\u00fa\u010dke. \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Organizovan\u00fd \u0161port v Lietavskej L\u00fa\u010dke sa datuje od roku 1927, m\u00e1 teda 83 \u2013 ro\u010dn\u00fa hist\u00f3riu. Dominantn\u00fdm \u0161portom bol futbal, no postupne sa v TJ Cement\u00e1re\u0148 Lietavsk\u00e1 L\u00fa\u010dka rozrastali i \u010fal\u0161ie \u0161portov\u00e9 oddiely ako &hellip; <a href=\"https:\/\/kstll.eu\/index.php\/historia\/\">Continued<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/kstll.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/50"}],"collection":[{"href":"https:\/\/kstll.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/kstll.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kstll.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kstll.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=50"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/kstll.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/50\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":188,"href":"https:\/\/kstll.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/50\/revisions\/188"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/kstll.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=50"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}